zemiaky surové

Zemiaky sú zdrojom sacharidov (najmä škrobu), ďalej tu nájdeme veľké množstvo cenných látok v podobe horčíka, železa, zinku, medi, mangánu, fosforu, jódu, niklu, vápnika, draslíka, vitamínov C, B 1, B 2, PP ai.

Surové zemiaky nie sú vhodné pre konzumáciu. Zemiaky obsahujú jedovatý alkaloid solanín. Najviac sa ho nachádza v kvetoch, plodoch a klíčkoch. Solanín je toxický nervový jed. Jeho negatívne účinky sa môžu prejaviť na malom mozgu. Zvyčajne to bývajú pocity nevoľnosti, závratom a cez malý mozog môže dochádzať aj k negatívnemu pôsobeniu na zrak. Solanín tiež veľmi negatívne ovplyvňuje zdravie kĺbov pri gravidite. Najviac jedovaté bývajú staré zemiaky a všetky ich zelené časti. Pri príprave týchto hľúz nikdy nezabúdajte dôkladne odstrániť očká s klíčkami a všetky zelené časti. Zemiaky sú vhodnou prílohou pre bežný jedálny lístok, ale aj pri redukčnej diéte. Z nutričného hľadiska by bolo najlepšie neolúpané zemiaky uvariť v pare (pekné nové zemiaky bez klíčkov a zelených miest). Zemiaky tak stratí len minimum výživných látok. Nevhodné sú naopak zemiaky pripravované vo veľkom množstve tuku (fritované, vyprážané) alebo zapekané s hojnosťou nekvalitných údenín a šľahačky.

Zemiaky môžete variť celé v šupke, pokrájané so šupkou alebo bez, ďalej je možné piecť, zapekať i vyprážať alebo z nich urobiť rad ďalších výborných príloh či hlavných jedál (zemiakovú kašu, zemiakovo-zeleninové pyré, zemiakové placky, zemiakové placky, zemiakové halušky, halušky , Strapačky, knedle - klasické zemiakové, chlpaté alebo plnené ovocím či údeninou a rad ďalších). Podľa druhu pripravovaného pokrmu volíme varný typ zemiakov. Varný typ A je vhodný na šalát alebo na prípravu zmieňovaných zemiakov v šupke. Varný typ B sa hodí ako príkrm či do gulášov a polievok. Pokiaľ chcete zemiaky restovat, stavte tiež na 'béčka'. Varný typ C sa potom osvedčí pri príprave placiek, zemiakových placiek, do zemiakovej kaše či zemiakového cesta (zemiakové knedle, halušky, šišky a i.).